V časopriestore, v ktorom žijeme, sa v istých situáciách „každý“ cíti byť povolaným „odborníkom“ na život toho druhého. Tak sa človek dostáva pod tlak svojho okolia, ktoré ho tlačí svojím smerom tam, kde ho chce mať. Mnohokrát veľmi necitlivo, nerozumne, nekompetentne, nezodpovedne a nešťastne. Niekedy aj za použitia praktík nesúcich znaky citového vydierania, hnané vlastným egoizmom umocneným pýchou, ekonomickými či inými pohnútkami. Nerešpektujúc pritom duchovnú a telesnú integritu a nedotknuteľnosť človeka, ktorý je bytosť živá, mysliaca a cítiaca, povolaná k osobitnému životnému poslaniu. Bez zváženia, či a aké to (už len hovorené slovo) môže mať zraňujúce až chorobné trvalé dôsledky pre ľudskú dušu a následne aj telo, „ubité“ a „pribité“ svojím okolím! Viem to. O takej mentalite treba hovoriť a mentalitu ľudskosti, a povolanie k osobitnému životnému poslaniu, tiež na webovej platforme spoločenstva „single“ kresťanov katolíkov, mieste stretnutia a konfrontácie (viery a rozumu) „single“ kresťanov katolíkov, posilňovať.
Myslím, že dnešná naša spoločnosť pre zdravé smerovanie života jednotlivca veľmi potrebuje kvalitných a zdatných (aj a možno práve) „single“ kresťanov katolíkov, ktorí sú schopní aj ochotní, v prostredí stretnutia a konfrontácie viery a rozumu, robiť kroky vyššie a k múdrej ľudskosti bližšie. Pri nasadzovaní svojich síl v nezištnej práci pri zveľaďovaní Kristovho tela – Cirkvi. Pri konaní skutkov telesného a duchovného milosrdenstva. Pri prevencii či už liečbe ubolených, doráňaných až chorých ľudských duší! Pri budovaní spoločenstva, v ktorom sa mladý človek môže rozvíjať v zrelú ľudskú bytosť. V príprave na službu akejkoľvek profesie „single“ kresťana katolíka, aby sa „single“ kresťan katolík stále viac a viac pripodobňoval nášmu Pánovi a Veľkňazovi Ježišovi Kristovi, a aby sa Kristus stával centrom jeho života. Z pohľadu súčasnej dravosti to môže byť obraz nesúčasnosti a naivity. Z nášho pohľadu, obraz vlastnej služby človeku bez nároku na honorár. Slovenský „single“ kresťan katolík, Quo vadis v osobnej misii v tom prostredí (stretnutia a konfrontácie viery a rozumu), kde sa pohybuješ, kde si?
Prebraté a upravené z:
Šišovský V, Sedláček J, Giba M, Šišovská V, Kvetová M, Galis T: Univerzita – miesto stretnutia a konfrontácie viery a rozumu: Quo vadis univerzitný pedagóg a vedec (a lekár) v jednej osobe? In: T. Galis, F. Horn, E. Klčovanská, J. Štefanec (Eds) Univerzita – miesto stretnutia a konfrontácie viery a rozumu – „Rada pre mládež a univerzity Konferencie biskupov Slovenska“. Zborník z vedeckej konferencie. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 5. – 6. september 2011; Bratislava, Žilina: Rada pre mládež a univerzity Konferencie biskupov Slovenska a Inštitút Communio, n.o., 2011, s. 91-92 (247 s.). ISBN 978-80-970613-3-3.
(Pozn.: Podľa kresťanskej tradície, stretol apoštol Peter na svojom úteku z Ríma Ježiša Krista a opýtal sa ho „Quo vadis, Domine?“ („Kam kráčaš, pane?“).)
autor: Alex
