Kedysi som čítala slová známeho filozofa Sokrata, prechádzajúceho sa po trhovisku s pocitom, že je tam toľko vecí, ktoré nepotrebuje. Závidela som mu takýto postoj k vlastníctvu hmotných statkov.
V poslednom čase je populárny životný štýl minimalizmus. Čo to znamená? Znamená to mať a kupovať iba to, čo potrebujem? Alebo prikrývať sa takou dekou, na akú mám?
U každého minimalizmus vyzerá inak. Napr. mať 10 hrncov na varenie sa môže zdať veľa. Ale nie pre početné rodiny, pre rodiny, ktoré často prijímajú návštevy a veľa varia. Lenže pre ľudí, ktorí bývajú sami, varia iba ojedinele a iba jednoduché jedlá vlastniť 10 hrncov určite nemá zmysel. V takomto prípade by bolo dobré sa viacerých hrncov zbaviť, napr. ich predať alebo niekomu darovať, v extrémnom prípade nechať pri najbližšom smetiaku.
Viac zaujímavých informácií a pikošiek o minimalizme nájdete na blogu minimalistka.sk. Vrelo odporúčam aj knihu Ruth Soukupovej “Lepšie žiť, menej míňať”, lebo obsahuje skvelé tipy na zvýšenie kvality vlastného života.
Bolo by dobre si pamätať, že niečo kúpiť je pomerne ľahké, ale niečo predať či sa toho zbaviť je už náročnejšie. Vo svojom živote som sa veľakrát presvedčila o význame rozumného nakupovania. Predsa do rakvy si to hmotné nikto so sebou nezoberie, ba niekto po našej smrti bude musieť spraviť s našimi vecami poriadok.
Míľnikom na mojej ceste k minimalizmu bola pandémia. V tom čase som prišla o dobre platenú prácu. Moja hmotná situácia sa zhoršila, no mnohé som vtedy prehodnotila. Okrem iného som si uvedomila, koľko “smetí” a harabúrd mám doma a bol to pre mňa šok. Pritom drvivú väčšinu týchto vecí vôbec nepotrebujem. Proces ich usporiadania určite bude dlhodobý. Spravila som si plán vecí, ktoré chcem roztriediť a potom rozhodnúť o ich osude podľa kategórií, napr. knihy, oblečenie, časopisy atď. Možno je to symbolické upratovanie rôznych oblastí môjho života a mojej osobnosti. Je zaujímavé a záhadné, prečo to napr. s oblečením bolo celkom jednoduché, ale s knihami už náročnejšie. Vďaka upratovaniu svojich vecí som si všimla, koľko mám pekných kníh a časopisov, a postupne som ich začala čítať. Viaceré z nich som predala za babku alebo rozdala, takže sa mi aj uvoľnil priestor v izbe. Je to úžasný pocit. No bola to len polovica cesty.
Spočiatku pri tejto mojej snahe o minimalizmus som začala žiť v neustálom kruhu nakupovanie – zbavovanie sa vecí a tak dokola. Bolo to unavujúce a mala som výčitky svedomia, že príliš veľa času a peňazí márnim nakupovaním.
Úplne nečakane však prišlo riešenie. Možno to bola Božia milosť. Napísala som si na papier zoznam svojich chýb, na ktorých chcem pracovať. Jedna chyba za jeden mesiac.
Jednou z oblastí, v ktorých sa chcem zlepšiť, je šetrnosť. Rozhodla som sa, že budem kupovať iba to, čo naozaj potrebujem. Preto si vždy, keď chcem niečo kúpiť, položím si otázku, či túto vec naozaj potrebujem, alebo ju iba chcem, lebo som ovplyvnená nejakým impulzom, pričom nakoniec ju ani nebudem používať. (Asi tak, ako keď dieťaťu kúpia za vrece hračiek, ono sa s nimi chvíľku pohrá, no potom ho už nudia a ani sa na ne nepozrie.) Heslo “kúpim iba to, čo naozaj potrebujem” veľmi uľahčuje život a šetrí nielen peniaze, ale aj čas a…prácu. Lebo čím viac vecí vlastním, tým viac práce s nimi mám a tým ľahšie strácam nad nimi prehľad. Vzniká chaos a spôsobuje to iba nervozitu. Vieme, aké je náročné hľadanie vecí, ktoré súrne potrebujeme (a vzniká pri tom ešte väčší neporiadok).
Keď sa blížil koniec mesiaca, počas ktorého som pracovala na tom, aby som kupovala len to, čo naozaj chcem, zistila som, že som si viaceré zbytočné veci nekúpila, a mala som z toho radosť.
Ďalšou výhodou vlastnenia čo najmenšieho počtu vecí je možnosť používania jednej veci na viaceré účely. Dobrým príkladom v tomto sú nám deti, ktoré si z obyčajného stola vedia spraviť stan, byt, ponorku, loď, dokonca aj auto a ešte iné veci. Nie bez dôvodu sa hovorí, že chudoba si žiada kreativitu.
Zo začiatku som si myslela, že to bude iba drina, sebazapieranie a odriekanie sa všetkého. Namiesto toho som zažila nádherný pocit a radosť z práce na sebe. Zažila som radosť z toho, koľko som sa naučila, koľko som toho zvládla a dosiahla. Takýto pocit prajem všetkým, ktorí chcú na sebe pracovať. Stojí to za to 🙂
Keď máme problém s míňaním peňazí, je dobré sa zamyslieť, či prameň problému nie je v našej psychike. /Nemusí to byť shopoholizmus. Shopoholizmus je extrémny prípad./
Najdôležitejšie sú veci a hodnoty, ktoré sa nedajú kúpiť za žiadne peniaze, nezabúdajme na to.
Nakoniec tip na zamyslenie: Minimalizmus = menej vecí a viac priestoru…možno je to príležitosť na zväčšenie priestoru vo svojej duši a vo svojom živote pre Boha!
Beata Bięga
Pochádzam z Poľska, už 10 rokov bývam v Nitre. Na Slovensko som prišla cez európske dobrovoľníctvo v rámci únijného programu Mládež v akcii. Po skončení projektu som sa rozhodla zostať na Slovensku.
Vo voľnom čase rada bicyklujem, chodím s palicami (nordic walking), čítam knihy, uskutočňujem moje ciele, chodím do prírody, občas tvorím. A závidím tým, čo sa nudia 😉 lebo mám toho dosť a občas by som sa chcela ponudiť.
Foto: Fang-Wei Lin on Unsplash
